Termín: 28.03.2022 – 31.05.2022
Kurátor: Mgr. Carmen Kováčová
Nikolaj Fedkovič je nevšedným zjavom na európskej aj slovenskej výtvarnej scéne. Európsky rozmer autora a jeho diela sú priam hmatateľné. Rád uvádza, že dejiny Európy boli napísané Rímskou kapitálou. Často využíva tento druh grafického písma, s odkazmi na antiku či renesanciu, ako ornament. Výstava Nikolaja Feďkoviča Titanic sa vracia nie je náhodným pomenovaním podľa rovnomenného diela. Prezentuje výber z celoživotnej maliarskej tvorby autora. Pripomína sté výročie jedinej a poslednej plavby Titanicu. Zároveň je to výstraha a varovanie pred stratou ľudskosti a kultúrnych hodnôt. Základnou filozofickou premisou je humanizmus alebo jednoducho rytierske zásady. Vo vizuálnej podobe bohatá imaginácia obohatená surrealistickými prvkami. Znalci umenia o obrazoch Nikolaja Feďkoviča povedali, že je to biblia. Aké krátke výstižné vyjadrenie s ohromnou silou a hlbokým presvedčením o kvalite, intenzite, rozmanitosti a hĺbke diela. Charakteristické pre neho je doslova bytostné vnímanie histórie prostredníctvom vlastného osudu.
Dramatický životný príbeh autora je nerozlučne spätý nielen so Slovenskom, ale aj s Českom a Nemeckom. Štúdia a život v Brne, Prahe, Košiciach, Kolíne nad Rýnom navždy zanechali stopy vo vizuálnej podobe sveta. Encyklopedické vedomosti z dejín umenia a hlbokú znalosť antiky, renesancie, baroka zúročil počas svojho 20 ročného pôsobenia v Nemecku na výtvarnej Akadémii v Hennefe ako docent v slobodnom povolaní. Očarenie rímskymi pamiatkami z bohatých zbierok Kolínskeho múzea nachádza odozvu v mnohých dielach: Konštantín, Súkromná knižnica, Zabudnuté zrkadlo. Klimtovské odkazy na secesiu v sérii portrétov z nemeckého obdobia – tu prezentuje Amelia Fedkovic Essen alebo Taroty. Portrét Sofonisby Angusioly je poctou všetkým maliarkám, talentovaným a odvážnym ženám – priekopníčkam. Toto majstrovské stvárnenie mladej ženy pripomína najlepšie renesančné portréty. Ďaľšie inšpiračné zdroje sú holandská žánrová maľba 17. storočia, gotická tabuľová maľba, Lipská škola, magický realizmus Wernera Tübke, ruskí autori miniatúr. Do istej miery formovali jeho rukopis ikony. Často sa vracia k staromajstrovským technikám a zároveň je veľkým obdivovateľom kaligrafie. Láska k písanému slovu je hmatateľná v konkrétnych textoch, ktoré si vyberá, aby ich zvečnil vo výtvarnej podobe. Sú to texty nemeckého básnika Hölderlina alebo slovenského mesianistického básnika Sama Bohdana Hroboňa.
Magické obrazy plné postáv a príbehov sú príťažlivé svojou autentickosťou a láskavým humorom. Tajomné dámy v klobúkoch, plavci v neznámych azúrových vodách, rytierski hráči póla alebo potápajúci sa Titanic pripomínajú časy aristokracie a noblesy. Každý obraz má príbeh a autor sa stáva rozprávačom so štetcom v ruke. Neváha použiť symboly, metafory a skryté významy. Nad dejovou líniou dominuje ľudskosť, harmónia a hľadanie človečenstva v nás. Kultivovanosť, prepracovanosť, myšlienková hĺbka a nádherná fascinujúca hra fantázie si podmania vnímavého diváka. Tento klasik postmodernej maľby prináša to, čo často márne hľadáme. Harmóniu, krásu a chvíle pokoja.
Obraz často vzniká ako stavba. V architektúre je vytvorená najprv nosná časť, základňa a k nej sú pridávané ďalšie poschodia, nadstavby. Tak k svojim obrazom pridáva, buduje až scénografickou formou stavia a stvárňuje život. Aj keď bol vždy solitérom, kunsthistorici ho zaraďovali do prúdu slovenskej imaginatívnej maľby. Nikolaj Feďkovič však nikdy nepatril do žiadnej škatuľky. Rukopis je ľahko rozoznateľný a divácky veľmi príťažlivý, tak ako to spravidla býva u veľkých majstrov. Umelec vytvára vzrušujúcu mozaiku, kaleidoskop, skladačku ľudských osudov. Ľahko sa dá vycítiť, že všetky európske vplyvy a smery sa tu zliali v bohatú byzantskú farebnú rozmanitosť. Nikolaj Feďkovič je novodobý alchymista, so vzácnymi poznatkami technologických postupov, vie ako namiešať elixír magického sveta. Vytvoril manuskriptá moderného človeka. Vzrušujúce, vášnivé a povznášajúce. Majú v sebe dotyk večnosti.
Minulé výstavy
Žofia Dubová – Pozerám sa hore
Martin Augustín – Ateliér tajomstiev
Běla Kolčáková: Tiché rozhovory
Termín: 28.03.2022 – 31.05.2022
Kurátor: Mgr. Carmen Kováčová
Nikolaj Fedkovič je nevšedným zjavom na európskej aj slovenskej výtvarnej scéne. Európsky rozmer autora a jeho diela sú priam hmatateľné. Rád uvádza, že dejiny Európy boli napísané Rímskou kapitálou. Často využíva tento druh grafického písma, s odkazmi na antiku či renesanciu, ako ornament. Výstava Nikolaja Feďkoviča Titanic sa vracia nie je náhodným pomenovaním podľa rovnomenného diela. Prezentuje výber z celoživotnej maliarskej tvorby autora. Pripomína sté výročie jedinej a poslednej plavby Titanicu. Zároveň je to výstraha a varovanie pred stratou ľudskosti a kultúrnych hodnôt. Základnou filozofickou premisou je humanizmus alebo jednoducho rytierske zásady. Vo vizuálnej podobe bohatá imaginácia obohatená surrealistickými prvkami. Znalci umenia o obrazoch Nikolaja Feďkoviča povedali, že je to biblia. Aké krátke výstižné vyjadrenie s ohromnou silou a hlbokým presvedčením o kvalite, intenzite, rozmanitosti a hĺbke diela. Charakteristické pre neho je doslova bytostné vnímanie histórie prostredníctvom vlastného osudu.
Dramatický životný príbeh autora je nerozlučne spätý nielen so Slovenskom, ale aj s Českom a Nemeckom. Štúdia a život v Brne, Prahe, Košiciach, Kolíne nad Rýnom navždy zanechali stopy vo vizuálnej podobe sveta. Encyklopedické vedomosti z dejín umenia a hlbokú znalosť antiky, renesancie, baroka zúročil počas svojho 20 ročného pôsobenia v Nemecku na výtvarnej Akadémii v Hennefe ako docent v slobodnom povolaní. Očarenie rímskymi pamiatkami z bohatých zbierok Kolínskeho múzea nachádza odozvu v mnohých dielach: Konštantín, Súkromná knižnica, Zabudnuté zrkadlo. Klimtovské odkazy na secesiu v sérii portrétov z nemeckého obdobia – tu prezentuje Amelia Fedkovic Essen alebo Taroty. Portrét Sofonisby Angusioly je poctou všetkým maliarkám, talentovaným a odvážnym ženám – priekopníčkam. Toto majstrovské stvárnenie mladej ženy pripomína najlepšie renesančné portréty. Ďaľšie inšpiračné zdroje sú holandská žánrová maľba 17. storočia, gotická tabuľová maľba, Lipská škola, magický realizmus Wernera Tübke, ruskí autori miniatúr. Do istej miery formovali jeho rukopis ikony. Často sa vracia k staromajstrovským technikám a zároveň je veľkým obdivovateľom kaligrafie. Láska k písanému slovu je hmatateľná v konkrétnych textoch, ktoré si vyberá, aby ich zvečnil vo výtvarnej podobe. Sú to texty nemeckého básnika Hölderlina alebo slovenského mesianistického básnika Sama Bohdana Hroboňa.
Magické obrazy plné postáv a príbehov sú príťažlivé svojou autentickosťou a láskavým humorom. Tajomné dámy v klobúkoch, plavci v neznámych azúrových vodách, rytierski hráči póla alebo potápajúci sa Titanic pripomínajú časy aristokracie a noblesy. Každý obraz má príbeh a autor sa stáva rozprávačom so štetcom v ruke. Neváha použiť symboly, metafory a skryté významy. Nad dejovou líniou dominuje ľudskosť, harmónia a hľadanie človečenstva v nás. Kultivovanosť, prepracovanosť, myšlienková hĺbka a nádherná fascinujúca hra fantázie si podmania vnímavého diváka. Tento klasik postmodernej maľby prináša to, čo často márne hľadáme. Harmóniu, krásu a chvíle pokoja.
Obraz často vzniká ako stavba. V architektúre je vytvorená najprv nosná časť, základňa a k nej sú pridávané ďalšie poschodia, nadstavby. Tak k svojim obrazom pridáva, buduje až scénografickou formou stavia a stvárňuje život. Aj keď bol vždy solitérom, kunsthistorici ho zaraďovali do prúdu slovenskej imaginatívnej maľby. Nikolaj Feďkovič však nikdy nepatril do žiadnej škatuľky. Rukopis je ľahko rozoznateľný a divácky veľmi príťažlivý, tak ako to spravidla býva u veľkých majstrov. Umelec vytvára vzrušujúcu mozaiku, kaleidoskop, skladačku ľudských osudov. Ľahko sa dá vycítiť, že všetky európske vplyvy a smery sa tu zliali v bohatú byzantskú farebnú rozmanitosť. Nikolaj Feďkovič je novodobý alchymista, so vzácnymi poznatkami technologických postupov, vie ako namiešať elixír magického sveta. Vytvoril manuskriptá moderného človeka. Vzrušujúce, vášnivé a povznášajúce. Majú v sebe dotyk večnosti.
Minulé výstavy
Žofia Dubová – Pozerám sa hore