Termín: 4.11.2021 – 31.01.2022
Kurátor: Carmen Kováčová
„Obraz alebo socha, jediné zo všetkých druhov v umení, nemajú priebeh v čase. Hudba, román, dráma – to všetko má začiatok, vyvrcholenie, koniec. Obraz musí mať toto všetko v sebe zakódované do jedného okamihu. Musí v sebe ukrývať tajomstvo minulosti aj budúcnosti. Provokuje k otázkam, na ktoré si každý sám hľadá odpoveď. S dobrým obrazom sa dá viesť dialóg celý život.“ Běla Kolčáková.
Prijmite pozvanie na Tiché rozhovory do ateliéru Běly Kolčákovej. Pohodlne sa usaďte do kresla, v ktorom kedysi sedával P. O. Hviezdoslav, a začnite vnímať mystérium krajiny. Ponorte sa do čarovných scenérií podliehajúcim neustálym zmenám. Vnímajte sugestívne prepojenie ženy a krajiny pozvoľna sa meniacej na ženské figúry. Metamorfózy a vzájomné prelínanie oboch motívov vytvárajú ojedinelé kompozície. Intenzívne očarenie oravskou krajinou preniesla priamo na plátno v snovom baladickom prevedení. Krajina plná oblých kopcov a tvarov sa transformuje na postavu ženy a naopak. Ladné krivky, torzá tiel prechádzajú do kopčekov, kopcov, dolín, splývajú s krajinou.
Rozvíja pred nami príbeh poetického surrealizmu, ktorý nemá na Slovensku obdoby. Predstavuje nostalgické obrazy plné lesných zátiší, ženských figúr či hmlových víl. Reálne bytosti stierajú hranice medzi racionálnym a rozprávkovým svetom. Torzá tiel vznášajúce sa nad krajinou sú unášané poryvmi vetra a nekonečným plynutím života. Privanú nám spomienku na letiace postavy Marca Chagalla.
Poeticko-lyrické variácie prezrádzajú bohatú predstavivosť a inšpiráciu najlepšími menami českého a svetového surrealizmu. Zrzavý, Toyen, Šíma, Štýrský rezonujú ako spomienka na objavné výboje.
Zelenomodrá farebnosť navodzuje pokojnú lesnú atmosféru. Šíri dookola tíšinu, mĺkvosť, stav pokoja a rozjímania. Diela Běly Kolčákovej majú meditatívnu atmosféru. Vyžaruje z nich láskavosť a prívetivosť. Niečo hojivé a čisté zapĺňa priestor. Môžeme to nazvať ľudskosť a pokora. Ponárame sa do ticha pod morskú hladinu alebo na dno jazera. Obklopený azúrovou a blankytnou farbou v nekonečnom tichu cítime, že náladu určuje vyprázdnená krajina.
Oko diváka zasiahne Zelená explózia, zrejme najobľúbenejšia farba maliarky. Rovnomenný názov nesie dielo , ktoré je na titulnej strane monografie. Bytosti ženského rodu stotožňuje s prírodou, aby ukázala večnú metaforu nášho bytia. Valiaca sa láva, prúdy žiarivej červenej farby premenené na eruptívnu ženskú energiu vytvorili víziu Veselej sopky. Prostredníctvom živlov ako vietor, voda nás omámi smaragdovou hlbočinou a otvára brány do priestoru našej duše. Odhaľuje tajomné zákutia prežívania našich snov. Jej snenie je cnenie za stratenými chvíľami toho čo máme najradšej. Hľadanie pokoja a mieru. Uvádza nás do stavu beztiaže, nehybnosti zakliatej krajiny z rozprávky o Sklenom zámku. Maľba je stav hlbokej koncentrácie, sústredenia a ničím nerušeného intímneho priestoru umelkyne. Je tichou Modlitbou za Zem.
Životopis :
Běla Kolčáková sa narodila v Prahe. Vyštudovala na tamojšej Akadémii výtvarných umení u prof. Vlastimila Radu (1957–1963). Po štúdiách odišla so svojím manželom Ignácom Kolčákom na Oravu. Ich spoločné výtvarné a kultúrno-spoločenské pôsobenie zanechalo v tomto regióne nezmazateľné stopy. Od roku 1978 žije a tvorí v Bratislave. Dolnokubínske i bratislavské pôsobisko zasvätila Běla Kolčáková predovšetkým voľnej ateliérovej tvorbe. Venuje sa nielen maľbe, ale aj kresbe, knižnej ilustrácii, koláži a tapisérii . Od roku 1960 mala viac ako 50 samostatných a kolektívnych výstav na Slovensku, v Čechách, Rakúsku, Francúzsku, Veľkej Británii, Nemecku, Poľsku, USA. Viackrát vystavovala s manželom, dcérou Karin Rothenstein – Kolčákovou, synmi Marekom a Michalom, nevestou Noémi Kolčákovou. Ilustrovala takmer 30kníh. Jej tvorba je zastúpená v 13 galériách na Slovensku, v Česku a Nemecku.
Termín: 4.11.2021 – 31.01.2022
Kurátor: Carmen Kováčová
„Obraz alebo socha, jediné zo všetkých druhov v umení, nemajú priebeh v čase. Hudba, román, dráma – to všetko má začiatok, vyvrcholenie, koniec. Obraz musí mať toto všetko v sebe zakódované do jedného okamihu. Musí v sebe ukrývať tajomstvo minulosti aj budúcnosti. Provokuje k otázkam, na ktoré si každý sám hľadá odpoveď. S dobrým obrazom sa dá viesť dialóg celý život.“ Běla Kolčáková.
Prijmite pozvanie na Tiché rozhovory do ateliéru Běly Kolčákovej. Pohodlne sa usaďte do kresla, v ktorom kedysi sedával P. O. Hviezdoslav, a začnite vnímať mystérium krajiny. Ponorte sa do čarovných scenérií podliehajúcim neustálym zmenám. Vnímajte sugestívne prepojenie ženy a krajiny pozvoľna sa meniacej na ženské figúry. Metamorfózy a vzájomné prelínanie oboch motívov vytvárajú ojedinelé kompozície. Intenzívne očarenie oravskou krajinou preniesla priamo na plátno v snovom baladickom prevedení. Krajina plná oblých kopcov a tvarov sa transformuje na postavu ženy a naopak. Ladné krivky, torzá tiel prechádzajú do kopčekov, kopcov, dolín, splývajú s krajinou.
Rozvíja pred nami príbeh poetického surrealizmu, ktorý nemá na Slovensku obdoby. Predstavuje nostalgické obrazy plné lesných zátiší, ženských figúr či hmlových víl. Reálne bytosti stierajú hranice medzi racionálnym a rozprávkovým svetom. Torzá tiel vznášajúce sa nad krajinou sú unášané poryvmi vetra a nekonečným plynutím života. Privanú nám spomienku na letiace postavy Marca Chagalla.
Poeticko-lyrické variácie prezrádzajú bohatú predstavivosť a inšpiráciu najlepšími menami českého a svetového surrealizmu. Zrzavý, Toyen, Šíma, Štýrský rezonujú ako spomienka na objavné výboje.
Zelenomodrá farebnosť navodzuje pokojnú lesnú atmosféru. Šíri dookola tíšinu, mĺkvosť, stav pokoja a rozjímania. Diela Běly Kolčákovej majú meditatívnu atmosféru. Vyžaruje z nich láskavosť a prívetivosť. Niečo hojivé a čisté zapĺňa priestor. Môžeme to nazvať ľudskosť a pokora. Ponárame sa do ticha pod morskú hladinu alebo na dno jazera. Obklopený azúrovou a blankytnou farbou v nekonečnom tichu cítime, že náladu určuje vyprázdnená krajina.
Oko diváka zasiahne Zelená explózia, zrejme najobľúbenejšia farba maliarky. Rovnomenný názov nesie dielo , ktoré je na titulnej strane monografie. Bytosti ženského rodu stotožňuje s prírodou, aby ukázala večnú metaforu nášho bytia. Valiaca sa láva, prúdy žiarivej červenej farby premenené na eruptívnu ženskú energiu vytvorili víziu Veselej sopky. Prostredníctvom živlov ako vietor, voda nás omámi smaragdovou hlbočinou a otvára brány do priestoru našej duše. Odhaľuje tajomné zákutia prežívania našich snov. Jej snenie je cnenie za stratenými chvíľami toho čo máme najradšej. Hľadanie pokoja a mieru. Uvádza nás do stavu beztiaže, nehybnosti zakliatej krajiny z rozprávky o Sklenom zámku. Maľba je stav hlbokej koncentrácie, sústredenia a ničím nerušeného intímneho priestoru umelkyne. Je tichou Modlitbou za Zem.
Životopis :
Běla Kolčáková sa narodila v Prahe. Vyštudovala na tamojšej Akadémii výtvarných umení u prof. Vlastimila Radu (1957–1963). Po štúdiách odišla so svojím manželom Ignácom Kolčákom na Oravu. Ich spoločné výtvarné a kultúrno-spoločenské pôsobenie zanechalo v tomto regióne nezmazateľné stopy. Od roku 1978 žije a tvorí v Bratislave. Dolnokubínske i bratislavské pôsobisko zasvätila Běla Kolčáková predovšetkým voľnej ateliérovej tvorbe. Venuje sa nielen maľbe, ale aj kresbe, knižnej ilustrácii, koláži a tapisérii . Od roku 1960 mala viac ako 50 samostatných a kolektívnych výstav na Slovensku, v Čechách, Rakúsku, Francúzsku, Veľkej Británii, Nemecku, Poľsku, USA. Viackrát vystavovala s manželom, dcérou Karin Rothenstein – Kolčákovou, synmi Marekom a Michalom, nevestou Noémi Kolčákovou. Ilustrovala takmer 30kníh. Jej tvorba je zastúpená v 13 galériách na Slovensku, v Česku a Nemecku.