V Dessewffyho paláci sa predstavuje umenie z Kovačice. Návštevník sa ma tak možnosť stretnúť s výberom z tvorby majstrov, ktorí prezentujú vychýrenú „KOVAČICKÚ ŠKOLU“. Na formovaní umeleckého profilu kovačických maliarov mali veľký vplyv všetky predchádzajúce generácie , ktorým sa podarilo zachovať identitu, vieru a obyčaje tejto malebnej vojvodinskej krajiny. Vytvorili si svojský štýl, ktorý ovplyvnili naivní umelci takzvanej „slovenskej enklávy“. Z histórie „Kovačickej školy“ vieme, že v Kovačici a okolí sa tvorilo (maľovalo) výhradne v nedeľu, kedy sa nepracovalo a všetky zážitky z celého týždňa sa postupne objavovali na vytvorených obrázkoch. Maľovanie v nedeľu vystriedalo maľovanie každodenné a tak sa stalo insitné umenie osudom viacerých talentovaných maliarov. Výstava ponúka práce žijúcich i nežijúcich autorov a prezentuje tri generácie kovačických maliarov – od najstarších predstaviteľov „Kovačickej školy“ ako Martin Jonáš, Zuzana Chalupová, až po generáciu mladších tvorcov Pavel Cicka, Anna Kňazovicová, Ferenc Pataki, Pavel Hajko…. Obrazy týchto insitných maliarov slovenského pôvodu pozná celý svet. Nepoznáme krajinu či mestá kde by neboli vystavené ich diela. Za všetky treba spomenúť New York, Paríž, Mníchov, Praha atd´. Diela sa nachádzajú v zbierkach významných galérii a múzeí, ako i v súkromných zbierkach svetových osobností (kovačické umenie vlastní napr. anglická kráľovná a iné svetové osobnosti). Kovačickí maliari si osvojovali niektoré spoločenské formálne znaky, ktoré spočívajú vo využívaní pestrej stupnice pitoreskných farieb, v motívoch z dedinského života, v zjednodušených a štylizovaných tvaroch. Môžeme tu pozorovať akúsi mozaiku cyklu človeka zloženú z jednotlivých dejových scén a epizód. Jednoducho povedané, zo všetkých diel vyžaruje bezprostrednosť, úprimnosť a čistota citu. Začiatkom päťdesiatych rokov 20 storočia zakladajú v Kovačici „Spoločnosť ľudových maliarov“, ktorá neskôr dostáva meno „Kovačická škola“ a v druhej polovici päťdesiatych rokov zakladajú Galériu maliarov sedliakov, ktorá neskôr pracuje pod menom Galéria naivného umenia. Dlhé roky galériu vedie výtvarník a teoretik Ján Hrk.
Kovačické insitné umenie je výnimočný fenomén. Dosiahol svetovú slávu a uznanie. Ak sa spýtame prečo ? Odpoveď je zdanlivo jednoduchá. Je protiváhou pretechnizovaného,komplikovaného a chaotického sveta. Život slovenských sedliakov vo Vojvodine plynie podľa ročných období, v súlade s prírodu. Je obyčajný, jednoduchý a prostý. To sa zákonite odráža v ich tvorbe. Prirodzenosť a jednoduchosť formy nahrádza akademické školenie. Detsky úprimné, hravé pôsobí až dojímavo. Ľudia a príroda sú nedeliteľnou súčasťou farbami hýriaceho sveta. Modré kone, fialové stromy, pestrofarebné kohúty, kukurica a tekvice ohromných rozmerov, ľudia väčší ako domy. Všetko je v divokom pohybe, bujarom víre, v prudkom tanci a virvare. Maľba naivných umelcov je postavená na inštikte a podvedomí. Subjektívne vnímanie života často až primitívne obdivujeme pre jeho rýdzosť a čistotu. Možno je tento pohľad zidealizovaný , chvíľami až rozprávkový. Má však úžasnú schopnosť imaginácie a vyvolávania pozitívnych pocitov. V týchto obrazoch rezonuje dobro, žičlivosť a srdečnosť . Vracia nás aspoň na chvíľu do nášho detstva. Prajem vám, aby ste aj vy načerpali radosť a potešenie z ich láskavých podobenstiev, tak ako sa to podarilo už mnohým ľuďom z celého sveta uveriť, že zázraky sa stále dejú.
Carmen Kováčová
V Dessewffyho paláci sa predstavuje umenie z Kovačice. Návštevník sa ma tak možnosť stretnúť s výberom z tvorby majstrov, ktorí prezentujú vychýrenú „KOVAČICKÚ ŠKOLU“. Na formovaní umeleckého profilu kovačických maliarov mali veľký vplyv všetky predchádzajúce generácie , ktorým sa podarilo zachovať identitu, vieru a obyčaje tejto malebnej vojvodinskej krajiny. Vytvorili si svojský štýl, ktorý ovplyvnili naivní umelci takzvanej „slovenskej enklávy“. Z histórie „Kovačickej školy“ vieme, že v Kovačici a okolí sa tvorilo (maľovalo) výhradne v nedeľu, kedy sa nepracovalo a všetky zážitky z celého týždňa sa postupne objavovali na vytvorených obrázkoch. Maľovanie v nedeľu vystriedalo maľovanie každodenné a tak sa stalo insitné umenie osudom viacerých talentovaných maliarov. Výstava ponúka práce žijúcich i nežijúcich autorov a prezentuje tri generácie kovačických maliarov – od najstarších predstaviteľov „Kovačickej školy“ ako Martin Jonáš, Zuzana Chalupová, až po generáciu mladších tvorcov Pavel Cicka, Anna Kňazovicová, Ferenc Pataki, Pavel Hajko…. Obrazy týchto insitných maliarov slovenského pôvodu pozná celý svet. Nepoznáme krajinu či mestá kde by neboli vystavené ich diela. Za všetky treba spomenúť New York, Paríž, Mníchov, Praha atd´. Diela sa nachádzajú v zbierkach významných galérii a múzeí, ako i v súkromných zbierkach svetových osobností (kovačické umenie vlastní napr. anglická kráľovná a iné svetové osobnosti). Kovačickí maliari si osvojovali niektoré spoločenské formálne znaky, ktoré spočívajú vo využívaní pestrej stupnice pitoreskných farieb, v motívoch z dedinského života, v zjednodušených a štylizovaných tvaroch. Môžeme tu pozorovať akúsi mozaiku cyklu človeka zloženú z jednotlivých dejových scén a epizód. Jednoducho povedané, zo všetkých diel vyžaruje bezprostrednosť, úprimnosť a čistota citu. Začiatkom päťdesiatych rokov 20 storočia zakladajú v Kovačici „Spoločnosť ľudových maliarov“, ktorá neskôr dostáva meno „Kovačická škola“ a v druhej polovici päťdesiatych rokov zakladajú Galériu maliarov sedliakov, ktorá neskôr pracuje pod menom Galéria naivného umenia. Dlhé roky galériu vedie výtvarník a teoretik Ján Hrk.
Kovačické insitné umenie je výnimočný fenomén. Dosiahol svetovú slávu a uznanie. Ak sa spýtame prečo ? Odpoveď je zdanlivo jednoduchá. Je protiváhou pretechnizovaného,komplikovaného a chaotického sveta. Život slovenských sedliakov vo Vojvodine plynie podľa ročných období, v súlade s prírodu. Je obyčajný, jednoduchý a prostý. To sa zákonite odráža v ich tvorbe. Prirodzenosť a jednoduchosť formy nahrádza akademické školenie. Detsky úprimné, hravé pôsobí až dojímavo. Ľudia a príroda sú nedeliteľnou súčasťou farbami hýriaceho sveta. Modré kone, fialové stromy, pestrofarebné kohúty, kukurica a tekvice ohromných rozmerov, ľudia väčší ako domy. Všetko je v divokom pohybe, bujarom víre, v prudkom tanci a virvare. Maľba naivných umelcov je postavená na inštikte a podvedomí. Subjektívne vnímanie života často až primitívne obdivujeme pre jeho rýdzosť a čistotu. Možno je tento pohľad zidealizovaný , chvíľami až rozprávkový. Má však úžasnú schopnosť imaginácie a vyvolávania pozitívnych pocitov. V týchto obrazoch rezonuje dobro, žičlivosť a srdečnosť . Vracia nás aspoň na chvíľu do nášho detstva. Prajem vám, aby ste aj vy načerpali radosť a potešenie z ich láskavých podobenstiev, tak ako sa to podarilo už mnohým ľuďom z celého sveta uveriť, že zázraky sa stále dejú.
Carmen Kováčová